Európska rada v Bruseli 23. októbra 2014 rozhodla
o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na
obdobie do roku 2030, ktorý prináša sprísnenie cieľov pre zavádzanie bezuhlíkových technológií. Prinášame výber najdôležitejších
nákladov, ktoré pre spotrebiteľov vzniknú po schválení novej klimatickej politiky.
Cieľ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov
Európska rada schválila záväzný cieľ EÚ znížiť do
roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 %
v porovnaní s rokom 1990. Tento cieľ má EÚ
splniť kolektívne maximálne nákladovo účinným spôsobom,
pričom v sektoroch zaradených do ETS dosiahne do roku 2030
zníženie v porovnaní s rokom 2005 o 43 % a
v sektoroch mimo ETS o 30 %. Do tohto úsilia sa majú
zapojiť všetky členské štáty, pričom sa podľa Rady má
zabezpečiť rovnováha medzi spravodlivosťou a solidaritou.
Systém obchodovania s emisnými kvótami v EÚ
Hlavným európskym nástrojom na dosiahnutie cieľa má byť
dobre fungujúci zreformovaný systém obchodovania s emisnými
kvótami (ETS) s nástrojom na stabilizáciu trhu v súlade
s návrhom Komisie.
Ročný koeficient zníženia stropu maximálnych povolených
emisií sa od roku 2021 zmení z 1,74 % na 2,2 %.
Bezodplatné prideľovanie však nemá zaniknúť. „Pokiaľ
ostatné významné ekonomiky nevynaložia porovnateľné úsilie,
budú sa existujúce opatrenia naďalej uplatňovať aj po roku 2020,
aby sa zabránilo riziku úniku uhlíka v dôsledku politiky
v oblasti klímy, s cieľom poskytovať primeranú podporu
odvetviam, ktorým hrozí strata medzinárodnej
konkurencieschopnosti,“ rozhodla Rada. Kritériá pre
bezodplatné prideľovanie sa majú pravidelne preskúmavať na
základe technologického pokroku v príslušných priemyselných
sektoroch.
„V záujme zachovania medzinárodnej
konkurencieschopnosti by najefektívnejšie zariadenia v týchto
odvetviach nemali čeliť neprimeraným nákladom súvisiacim
s emisiami uhlíka, ktoré vedú k úniku uhlíka,“
uvádza Rada. V budúcnosti sa tak pri prideľovaní má
zabezpečiť lepšie zosúladenie so zmenami úrovní výroby
v jednotlivých odvetviach. Zároveň sa v plnej miere majú
zachovať inovačné stimuly pre priemysel a nezvýšiť sa
administratívne zaťaženie. Zohľadniť sa má potreba zabezpečiť
dostupné ceny energie a zabrániť neočakávaným ziskom.
Členské štáty, ktoré majú HDP na obyvateľa nižšie
ako 60 % priemeru EÚ, sa budú môcť rozhodnúť
naďalej poskytovať do roku 2030 sektoru energetiky bezodplatné
kvóty. Maximálny objem kvót rozdelený bezodplatne po roku
2020 by však nemal prevyšovať 40 % pridelených kvót na
aukčný predaj členským štátom, ktoré sa rozhodnú využiť
túto možnosť. "Mal by sa tiež skvalitniť súčasný systém,
a to aj pokiaľ ide o transparentnosť, aby sa zabezpečilo,
že finančné prostriedky sa použijú na podporu skutočných
investícií do modernizácie sektora energetiky a že sa
zároveň predíde narušeniu vnútorného trhu s energiou.
Obnoviť sa má sa existujúci nástroj NER300, a to aj pre
zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a obnoviteľné
zdroje energie, pričom sa rozšíri na nízkouhlíkovú inováciu
v priemyselných odvetviach a počiatočná alokácia sa
zvýši na 400 miliónov kvót (NER400). Oprávnené budú investičné
projekty vo všetkých členských štátoch, a to aj malé
projekty.
Vyčlení sa nová rezerva na úrovni 2 % kvót EU ETS na
účely mimoriadne vysokých dodatočných investičných potrieb
v členských štátoch s nízkymi príjmami (HDP na
obyvateľa1 nižšie ako 60 % priemeru EÚ). Bude mať tieto
charakteristiky:
výnosy z tejto rezervy sa využijú na zlepšenie
energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických
systémov týchto členských štátov s cieľom poskytnúť
ich občanom čistejšiu, bezpečnú a cenovo dostupnú
energiu,
finančné prostriedky sa budú využívať úplne
transparentne,
kvóty z rezervy sa budú ponúkať v aukcii
v súlade s rovnakými zásadami a podmienkami ako
ostatné kvóty,
rezerva bude slúžiť na zriadenie fondu, ktorý budú
riadiť prijímajúce členské štáty, pričom EIB sa zapojí do
výberu projektov. Vytvorí sa zjednodušený režim pre malé
projekty. Do 31. decembra 2030 sa budú prostriedky rozdeľovať na
základe kombinácie kritérií, a to 50 % podľa
overených emisií a 50 % podľa HDP, avšak spôsob
výberu projektov sa preskúma do konca roka 2024.
„V záujme solidarity, rastu a vzájomných
prepojení sa 10 % kvót EÚ ETS určených na aukčný predaj
členskými štátmi rozdelí medzi krajiny, ktorých HDP na
obyvateľa nepresiahlo 90 % priemeru EÚ (v roku 2013),“
objasňuje Rada. Zvyšok kvót sa má rozdeliť medzi všetky členské
štáty na základe overených emisií, a to bez toho, aby sa
znížil podiel kvót na aukčný predaj.
Pre predplatiteľov: Ďalšie oblasti regulácii.
Stiahnite si celý dokument.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.