Obnoviteľné zdroje energie (OZE) by mali do roku 2030 dosiahnuť podiel na koncovej spotrebe energie 19,2 až 20 %, hovorí riaditeľ odboru energetiky MH SR Ján Petrovič.
Hlavnú rolu pri zapájaní nových OZE v najbližšom desaťročí na Slovensku zohrá sektor teplárenstva a chladenia. K napĺňaniu cieľov OZE by malo prispieť intenzívnejšie využívanie biomasy, biometánu, bioplynu a geotermálnej energie, ale aj zavedenie povinného objemu OZE v systémoch centrálneho zásobovania teplom (CZT). Ministerstvo hospodárstva preto pripravuje viacero opatrení.
Na druhom národnom parlamentnom seminári „Čistá energia pre všetkých Európanov a národné energeticko-klimatické plány – perspektívy obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku“ to uviedol riaditeľ odboru energetiky MH SR Ján Petrovič.
V tomto článku sa dozviete:
- aká je uhlíková náročnosť slovenskej energetiky,
- prečo podiel OZE podľa J. Petroviča na Slovensku uplynulé roky klesá,
- ako ciele chce MH SR nastaviť pre OZE do roku 2030,
- aké opatrenia majú zvýšiť podiel OZE v teplárenstve,
- prečo podľa J. Petroviča energetická náročnosť slovenského hospodárstva už neklesne.
Na 1 kWh elektriny pripadá 132 g CO2
Slovenskú energetiku sa podľa J. Petroviča z dlhodobého hľadiska darí úspešne dekarbonizovať. V úvode svojho vystúpenia na seminári pripomenul, že podiel emisií z energetiky u nás v uplynulých dekádach klesal rýchlejšie ako priemer EÚ.
„Kým v roku 1990 sa energetika podieľala na celkových emisiách SR 67 %, v roku 2016 to bolo už iba 51 %. Na úrovni celej Európskej únie nastal pokles zo 62 % na 54 %. Je vidieť, že slovenská energetika mala výraznejší podiel na znížení emisií CO2, ako je európsky priemer,“ uviedol J. Petrovič.
Predovšetkým vďaka jadrovým elektrárňam, ktoré sa považujú za nízkouhlíkový zdroj energie, má Slovensko v súčasnosti približne 78-percentný podiel nízkouhlíkovej elektriny. V rámci celej EÚ je to pritom len niečo vyše 50 %.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry dosahuje výroba elektriny na Slovensku uhlíkovú náročnosť 132 gramov CO2 na kilowatthodinu. J. Petrovič preto zdôraznil, že v celoeurópskom porovnaní sa Slovensko vďaka tomu zaraďuje ku krajinám s najmenšou uhlíkovou stopou v rámci výroby elektriny.
„Ak berieme do úvahy energiu ako takú, čísla sú, samozrejme, trochu vyššie, pretože v teplárenstve je nízkouhlíkových zdrojov menej, ale naša pozícia vo vzťahu k iným členským štátom je podobná,“ povedal J. Petrovič.
Cieľ pre OZE do 2030 bude 19,2 % alebo 20 %
Podiel OZE však na Slovensku dva roky klesá. Podľa posledných dostupných čísel Eurostatu sa podiel zelenej energie na koncovej spotrebe prepadol z takmer 13 % v roku 2015 na 11,5 % v roku 2017.
„Analyzovali sme prečo. Pokles nastal, samozrejme, aj kvôli menšiemu rozvoju OZE v posledných rokoch, ale predovšetkým kvôli rekordnej spotrebe energie. Prvýkrát v histórii sme na Slovensku mali spotrebu vyše 30 terawatthodín,“ podotkol J. Petrovič.
V najbližšej dekáde by však podiel OZE mal podľa zamýšľaných cieľov ďalej rásť. Návrh národného energetického a klimatického plánu, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, počíta s 19,2 % alebo 20 % cieľom, pričom v hre sú zatiaľ obe alternatívy.
„Keď máme nastaviť celkový cieľ 19,2 až 20 %, čo je zvýšenie o 5,2 až šesť percentuálnych bodov, tak potrebujeme zadefinovať aj podsektory: čo urobíme v sektore tepla a chladu, v sektore elektriny a sektore dopravy. Všade sú tieto čísla flexibilné a my navrhujeme v rámci týchto troch podsektorov zvýšiť ciele do roku 2030 tak, aby mohol byť splnený celkový cieľ,“ vysvetlil J. Petrovič.
Kľúčové bude teplárenstvo
V rámci elektroenergetiky ministerstvo podľa J. Petroviča počíta so zvýšením cieľového podielu OZE do roku 2030 na 27,3 %. „Myslím, že tam sme sa s číslami stretli s pripomienkami, ktoré sme dostali od SAPI a ďalších organizácií,“ uviedol.
„V roku 2030 už na Slovensku nepočítame s využívaním uhlia. A myslím si, že to bude ďaleko skôr ako v roku 2030. V elektroenergetike sú ciele už dané a v teplárenstve sa tiež pripravujú alebo už aj realizujú projekty, vďaka ktorým sa aj v teplárenskom sektore nahradí uhoľná zložka zemným plynom alebo OZE.“
Hlavnú rolu pri zapájaní nových OZE a napĺňaní ambicióznych cieľov podľa J. Petroviča zohrá práve sektor teplárenstva a chladenia. „Predovšetkým v teplárenstve budeme musieť hľadať ďalšie možnosti využívania OZE, zvyšovať využívanie biomasy a udržateľným spôsobom tiež biometánu, bioplynu a geotermálnej energie v centrálnych systémoch.“
V rámci individuálneho vykurovania zas štát počíta s pokračovaním projektu Zelená domácnostiam II, cez ktorý domácnosti čerpajú príspevky na tepelné čerpadlá, slnečné kolektory, fotovoltické panely a kotly na biomasu.
Podporia prechod z bioplynu na biometán
Nakoľko teplárenstvo má podľa J. Petroviča zohrať pri napĺňaní cieľov pre OZE rozhodujúcu úlohu, ministerstvo plánuje viacero opatrení na podporu zelenej energie v tomto sektore.
Okrem iného má ísť o stanovenie povinného objem OZE v systémoch CZT, ktoré budú fungovať na báze VÚ KVET. Ďalšou prioritou má byť pripájanie k diaľkovému vykurovaniu, resp. centrálnym zdrojom tepla.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.